História projektu

V meste Kristinehamn sa od roku 1997 pracuje na kultúrno-turistickom projekte. Stavia sa tu Bojorten - presná kópia lode, ktorá sanachádza v erbe mesta.

Celkové náklady tejto stavby sú asi 10 miliónov SEK, pri om vä sina je financovaná z prostriedkov Európskej únie. Projekt je orientovaný aj na program znizovania nezamestnanosti a podstatná ase príjmov pracovníkov zamestnaných na tomto projekte je vyplácaná od miestneho úradu práce. Od 1. apríla 2000 prebrali zástitu nad projektom zástupcovia mesta. Spolupracuje tu aj nieko>ko súkromných spolo ností, ktoré poskytujú z>avy a sponzorujú proj e kttovarmi a sluzbami. Medzi nimi napr. Rolls Royce Marin AB, Sparbankstiftelsen Alfa a Scana Björneborg. Navyse na projekte spolupracuje aj podporná organizácia s asi 150 lenmi. Do februára 2000 navstívilo toto miesto 16 000 >udí. Prvá plánovaná plavba lode je dHa 4. mája 2002 a potom budú pokra ovae práce na lanovej výbave plachetnice. V budúcnosti sa bude lo pouzívae najmä na cesty medzi ostrov ekmi jazera Vänern, ale aj na plavby do partnerského mesta Kristinehamnu, Skagen v Dánsku, pod>a predbezne prijatej správy z plavebného úradu, ze plavidlo bude zaradené do námornej triedy.

Pôvod

Typ lode Bojorten pochádza pôvodne z Holandska a Flámska. Tento typ lode sa v za iatkoch pouzíval na umiestHovanie bóji na brehoch a plyt ine, o bolo mozné najmä vaka jej plochému dnu. Z toho je odvodený aj názov lode ­ Bojorten (zo svéd iny boj = bója; ort = miesto). Lo mala ve>ký význam pre vznik mesta Kristinehamn. V období 1600-1800 bol Kristinehamn najdôlezitejsím vývozným prístavom výrobkov zo zeleza v oblasti Begslagen. Práve lode tohto typu dopravovali zelezo do Göteborgu, odkia> sa alej transportovalo do zahrani ia.

Konstrukcia

Výraznou rtou konstrukcie lode tohto typu bolo jej ploché, siroké, takmer stvorcové dno, o umozHovalo vysokú nosnose prepravovaného nákladu. Zadná ase je vyssia ako predok lode. Typická bola aj siroká, krátka doska na záveternej strane, ktorá slúzila na znízenie asového meskania. Bojorten bol vybavený hlavnou plachtou (vratiplachtou), beznou stvorcovou plachtou, kosatkovou plachtoua bo nou spodnou plachtou na prove. Kormidlo a kýl lode boli oddelené.
Metódy práce<,,Christine af Bro" je stavaná presne pod>a starej holandskej tradície. Kýl lode sa nachádza dole, odkia> vedú piliere (väzy) po celej d: zke lode. Namiesto vybudovania celej konstrukcie, ako je oby ajne zvykom, sa najskôr osadia dosky, do ktorých sú umiestnené spodné trámy. Potom sú nainstalované vrchné trámy a po nich nasleduje chrbtica a krov. Hrúbka trámov je 8 palcov (cca 21 cm). Za ú elom vytesnenia skár a prevencie pro i rozkladu dreva sa pouzíva zmes dechtu, kriedy a >anového oleja. =anový olej je tiez aplikovaný na celom plavidle ako impregna ná látka. asti lode sú vytesané, o znamená, ze trámy sú kladené spôsobom hrana na hranu. Dosky sú ohýbané parou, aby bolo moz >é ich zohnúe bez zlomenia, a sú vyformované do tvaru trupu lode. Hrúbka dosák je 2,5 palca. Na celom plavidle sa nachádza asi 6500 drevených vloziek (kolíkov) z borievkového dreva. Klince a skrutky s maticami sa kujú v ková skej dielni (Norra Hamngatan), v susedstve lodeníc.

Christine af Bro

Typ plavidla: Bojorten
Konstruk ný materiál: Dub, borovica, smrekovec, jalovec
Celková d:zka: 21,71 m
D:zka vrátane elného seazHa: 29,5 m
Maximálna sírka: 5,72 m
Ponor, cca: 2,2 m
Vytlá anie, cca: 130 ton
Zaeazenie: 20-­ 30 ton
Výska hlavného seazHa: 22 m
Plocha plachiet, cca: 230 m2
Motor: Diesel, 380 konských síl
Lodná skrutka: 980 mm
Kormidlo a riadenie: rukoväe kormidla, lanko (hydraulické)
Doba stavby: 1997 - ­ 2005
Miesto stavby: Bojortvarvet, Kristinehamn
Kapacita pasazierov: 55
Záchranné lny: 3 (60 osôb)
Posádka: 3-4 >udia
Plánovaná doprava: Denné a rezervované plavby v okolí skalnatého pobrezia Kristinehamn